STREČING – ako na to?
„Strečing ma nebaví… Strečing je nuda… Nemám na to čas…”
S týmto pojmom sme sa v živote stretli hádam už všetci. Pre väčšinu ľudí ide o ignorovanú časť tréningu, avšak ak je strečing optimálne nastavený do cvičebného programu, môže nám slúžiť aj na urýchlenie rastu svalov.
Naše svaly obklopujú spojivové tkanivá (fascie), ktoré sú veľmi pevné. Aby mohlo dôjsť ku svalovej hypertrofii, je dôležité, aby tieto fascie boli natiahnuté a pružné.
Strečing znamená naťahovanie svalstva, pri ktorom by nemalo dochádzať k bolesti a pri výdrži v danej polohe by mal stav napätia odísť. Ide o systém cvičení, v ktorých sa postupne a pomaly uvoľňujú posturálne svaly spojené s pravidelným dýchaním. Táto metóda preventívne pôsobí proti skracovaniu svalov, alebo tieto skrátenia odstraňuje. Pri vykonávaní strečingu sa zameriavame na zvýšenie rozsahu svalovej pohyblivosti, stabilizovanie svalov a týmto predchádzame problémom s kĺbmi.
Svaly, ktoré sú priveľmi skrátené, by sa mali naťahovať každý deň, vzhľadom na prihliadnutie skutočnosti, že do svojej pôvodnej dĺžky sa vracajú v časovom intervale 24 – 48 hodín. Je dôležité, aby svaly pred strečingom boli rozohriate, k čomu stačí napr. 5 min. na kardio stroji. Pri naťahovaní by sme mali byť opatrní, nakoľko sa zvyšuje kĺbová pohyblivosť, pri ktorej musíme dbať na fyziologickú normu kĺbového rozsahu. V každej výdržovej polohe by sme mali zotrvať minimálne 30s, ideálne aj 2-3x strečingové cvičenie zopakovať.
Medzi dve základné formy strečingu zaraďujeme statický a dynamický. Na začiatku tréningu je ideálne zaradiť strečing dynamický. Už z názvu vyplýva, že vychádzame z cvičení, ktoré sa vykonávajú v pohybe. Môžeme sem zaradiť mobilizačné cvičenia, cvičenia krúživého, hmitového alebo švihového charakteru. Jeho úlohou je zahriať a pripraviť telo na daný športový výkon. Statický strečing je optimálnejšie zaradiť na konci tréningu, nakoľko svaly upokojuje a slúži aj ako forma regenerácie, prípadne eliminovanie svalovej bolesti po tréningu.